Diktty

Vieme, o je škandál? Je to nieo, ke  vám vezmú váš ivot. Potom ho trošku  prekrútia, okorenia komentárom a pustia do sveta. Je to nieo, ke poslúite ostatným, ktorí ijú svoje súkromné problémy pekne v ústraní. Títo udia si  odfrknú z  vášho zverejneného smútku, nadýchnu sa a  ijú alej. Naozaj vieme by šastní a radostní len v kontraste k smútku a bolesti iných? Nie je nám divné, e si asto nevieme poradi sami so sebou, ale vieme úplne presne, ako to mal spravi ten druhý. Hoci u nemôe, ešte do neho statone kopneme. No udia okolo nás sú zrkadlom nás samých. Ke padáme, prepadáme sa i vrstvami udí. Na dne stretneme len tých, ktorí sú sami zlomení, potupení. Aj preto neprijímajme obraz, ako nám ho naservírujú iní, neprichádzajme o emócie, nepristúpme na hru, ale pomôme.

Príjemné chvíle poas behu i prechádzky v prírode nám môe pokazi poštípanie hmyzom. Vely, osy, komáre, meliaky i kliešte zanechávajú v mieste bodnutia jed. Ten môe vyvola búrlivé negatívne reakcie. Najmenej agresívne sú vely. Bodnú nás iba v prípade, ak sa cítia ohrozené. Ich ihadlo má tvar harpúny a ako sa vyahuje. Sršne a osy sú agresívnejšie a ich ihadlo umouje boda viackrát. Aj bodnutie komárom je nepríjemné, ale alergická reakcia je zriedkavá. Najastejšie ide o lokálny opuch, modriny a bolestivé hrky. Alergickú reakciu môu vyvola  kliešte. ivia sa krvou a ich zahryznutie a následné výluky prenášajú aj závané ochorenia.

udská lenivos je úspechom pokroku. Keby sme neboli leniví, naši predkovia by nevymysleli koleso, elektrinu, motory, lietadlá, lode a iné veci. Všetky tieto veci  nám uahuje prácu a ivot. Pokrok si však vybral da v podobe civilizaných chorôb. Aby sme sa im vyhýbali, môeme tomu predchádza. Jedným  zo športov, ktoré odbúravajú  stres, je beh. Beh je lacný a dostupný šport. Pri behu neplatia iadne pravidlá. Pohyb stimuluje vyluovanie látok, ktoré prospievajú nálade, správaniu sa aj spánku.  Vytrvalostný beh okrem odbúravania stresu istí aj myse.

Tenis  je oznaovaný  ako biely šport. Je to loptová hra pre dvoch alebo štyroch hráov. Variant s dvoma hrámi je dvojhra, variant so štyrmi hrámi štvorhra. Existuje klasická a zmiešaná štvorhra. Pri klasickej proti sebe hrajú dva páry muov alebo ien, pri zmiešanej je v kadom páre jeden mu a jedna ena. Súperi stoja proti sebe na sieou rozdelenom hráskom poli, ktorý sa volá  kurt. Hrái sa pokúšajú  odrazi tenisovú loptiku tenisovou raketou tak, aby súperi ju neboli schopní v rámci pravidiel vráti. Hra vznikla vo Francúzsku  v jedenástom alebo dvanástom storoí. Loptika sa odbíjala pôvodne holými rukami. Rakety vznikli pravdepodobne v šestnástom storoí. Prvý tenisový dvorec dal postavi  anglický krá Henrich VIII.

Rodina je základom našej spolonosti. Kadý lovek by mal ma svoju rodinu. Vtedy je aj diea šastné. Rodina v nás vyvoláva   pocit istoty, spoahlivosti a lásky. Láska matky a otca je pre diea koreom  ivota. Rodiia  majú vekú zodpovednos voi svojim deom. Láska, ktorú dávajú rodiia svojim deom, je rovnaká bez ohadu na to, i sú deti malé alebo u dospelé. V rodine si diea  vytvára citové vzahy nielen k uom, ktorí s ním ijú, ale i k veciam, ktoré ich obklopujú, k prírodnému okoliu, ku krajine, k celému ivotnému prostrediu. Diea napodobuje svojich rodiov a ani si to neuvedomuje. Väzby a vzahy v rodine  sú vemi hlboké a dôleité.  Teplo domova, citová väzba medzi manelmi i medzi rodimi a dem,ale aj  príbuzenské vzahy poskytujú najlepšie podmienky pre šastie loveka.

Zdravie závisí od imunity organizmu. Je to odolnos loveka  voi nákazám a jeho schopnosti vas zneškodni nákazu. Od narodenia sme v neustálom kontakte s inými umi a medzi nimi sú i takí,  ktorí sú chorí. A pretoe zdravie je vemi krehké a ahko zranitené, musíme by opatrní. Ak si ho chceme udra, mali by sme sa vhodne stravova, ma dostatok telesného pohybu, výdatne spa a vyhýba sa napätiu, zhonu, stresom. Stále platí, e je lepšie sa preventívne chráni, ako sa následne liei. Na udský organizmus dennodenne vplýva obrovské mnostvo faktorov, ktoré ho ovplyvujú. i u v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Také negatívne faktory sú: tabakizmus, alkohol, zneistené ovzdušie, rôzne alergény. íhajú na udský organizmus a snaia sa ho napadnú z kadej strany. Staí  zmeni svoje postoje a ivotný štýl. Musíme sa sami zamyslie, o je pre nás lepšie a  poda toho aj kona. Keby sa takto zamyslel kadý lovek, isto by sme nevideli smutných a chorých, ale zdravých a šastných udí.

Urovanie viet. Uri všetky vety poda zloenia, pri jednoduchej vete uri lenitos, pri súvetiach, aké je to súvetie a jeho druh.

1. Páchateov nev_pátrali. 2. Po rozarovan_, ktoré zaili pr_  prepade, nedali_ na sebe zna, e v tom mali prst_. 3. Úzkostlivo si všímali všetko, o mohlo súvisie s nevydaren_m atentátom. 4. Preili dva dni plné strachu, potom sa prestali bá. 5. Badal to iba Robo v lodenici. 6. Chlapci tam prestali chodi. 7. Peter sa na druh_ de v záhrade ani neukázal. 8. Aj Marek, ktor_  stál verne pri Robov_, sa odahoval od stavb_  kanoe. 9. Dievatá šípili, e sa pr_hodilo nieo, o om nemajú vedie. 10. Cítil_ sa vemi zanedbávané. 11. Robo sa teda sám lopotil s nepodaren_m_ vbov_mi drúkm_. 12. Napriek všetkej námahe nedali sa zapusti tak, ab_ sa ln rovnomerne zaoblil. 13. Robo sa mordoval a bol nespokojn_. 14. Myslel na to, o zamestnávalo aj ostatn_ch. 15. No dnes sa všetko skonilo, od_šli domov a akali, o sa bude dia. 16. akali, ale ni nové sa nedozvedeli. 17. Smola.

Doplte do textu chýbajúce hlásky a interpunkné znamienka:

Ke vstupujeme na pôdu Bratislav_ _lavného mesta _lovenskej _epubliky, môeme ma dobrý pocit e uvidíme jednu z najmenších metrop_l na svete. V krásavici na Dunaji má _ídlo vláda _lovenskej _epubliky i _rezident republiky. Sídlia tu rektoráty mnoh_ch v_sokých šk_l. Slávn_ arch_tekt_ a sochár_ ozdob_li svoje mesto. Niet vekého mesta na svete ktoré by nemalo jednu alebo viac charakterist_ck_ch stavieb. Sú trvalo_ súas­o_ panorám_ mesta. V Bratislave je takouto dominantno_ stavbo_ _ratislavský _rad. Kultúrnoh_storické prechádzky a v_lety po meste na Dunaji sa zaínajú najastejšie práve ním. Na _ratislavskom _rade sa zaína aj kadá l_terárna prechádzka po Bratislave. Na _ratislavskom l_ceu študovali _túrovci ale pred nimi tu ili a pôsob_li mnoh_ slovensk_ vedc_ a spisovatelia.

Štúr sa zadíval do parku. Poprosil domáceho pána, aby mu dovolil obzrie si ho. Adelka mu povedala, e táto dovolenka mu pomôe naerpa nových síl. Barón by bol posmešne zaútoil na Štúra, keby mu Štúr nebol odpovedal, e neútoí na vládu z nejakej pasie, ale e bráni len pravdu. Štúr povedal, e poukazuje a bude poukazova na aké poloenie slovenského udu, e chce dáva len rady, o by sa malo u nás zlepši, aby z toho mala osoh celá krajina. Adelka sa Štúra zastala a odvetila barónovi, e nemal by tak hovori, ke Slovenské národné noviny neíta, a preto nevie, za o Štúr bojuje.

Zelený svit mesiaca ovíjal svoje vlákna okolo drevených zrubov a šindových striech. Oblôik matere Jozefa Maka vydychoval ustaté svetlo. Chladná hmla si tichšie líhala na zem pod týmto oblokom. Vetra a udí nebolo. V tomto ase neštekali dedinskí psi. Ozrutné vrchy viseli nad dedinou, zblízka sa skláali k vrcholcom stromov. Štíhle smreky stáli sa nezvaní hostia na chudobnej hostine. Hviezdy sa výrazne chveli nad vlhkým štítom strechy. Vtedy sa vytiahol spod šopy neveký chlapec. Zostal na podstení, skríil si ruky na prsiach, dlaami si prikryl plecia. Toto bol syn Jána Maka. Z riedkej hmly sa vynorila biela postava. Hos vošiel do domu a privrel matkine oi.