Riekanky

Lastovika Slovenskom letela

vea krásy po ceste videla.

Hrady, zámky, kaštiele

zaila tam chvíle vesele.

Na horách sa jej páilo,

orlía sa s ou lúilo.

Viedla jazerá, rieky, jaskyne

aj iné krasy prírodne.

Slovensko je jej domovom,

preto sa vdy vracia s úsmenov.

V jeseni zajac po lese behal,

vysoko na strome jablko zbadal.

Vrana ho rýchlo odtrhla z jablone.

Bác. Padajúce jablko chytil je náhodne.

Teraz sa všetci navzájom hádajú,

kadý chce jablko, preto vrieskajú.

Múdry medve im ochotne poradil.

Je jablko na štyri rovnaké asti rozdelil. 

 

Poda ruskej rozprávky

Bola raz jedna obyajná kobyla,
ktorá sa s bystrým býkom skoro pobila.
Býk zoral kobyle chutné byliny,
v stajni má teraz len samé piliny.

Na býka sa hnevá aj celý dobytok,
pretoe nemá obyajný príbytok.
Aby sa prestali na býka hneva,
musel by býk v inej stajni býva.

Tie nesmie kobyle byliny kradnú,
a nad obyajným dobytkom vládnu.
Preto musí bystrý býk u len dobrý by,
aby mohol s celým dobytkom v stajni i.

ierny krtko malý iaik
ni nevedel neboráik.
Neuil sa len sa hral,
všetkých krtkov zabával.
S chuou sa mu všetci smiali,
nevedkom ho nazývali.
Nevedel B ani C,
nespoítal krtince.

Nariekala malá abka,
e ju bolí predná labka.

Nepla, abka, maliká,
e a bolí nôika.

Príde tvoja mamika,
poláska a trošika.

Zavolá aj lekárku,
dá mastiku na labku.

Potom budeš skáka
a v moiari kváka.

Kvá - kvá - kvá,
kváki - kváki - kvá!

Jeden, dva, tri,
vyrástol sa Tatry,
štyri, pä, šes,
stále chce len jes,
sedem, osem, devä,
bude tuný ako medve.

Raz, dva tri,
spadni do jamy.
Štyri, pä, šes,
vylez z jamy hne.
Sedem, osem,
ty múri ideš.

Myška beí
raz, dva, tri
pod poste
sa rýchlo skry,
lebo príde maka,
bude veká naháaka.

Malý, veký, neporiadny
navštevuje jej brány.
Spolu sa tu stretávame,
zrnko šastia zasievame.

Škola, tá má veké ústa,
stále nás len volá.
S úsmevom a  bezstarostní
vraciame sa k nej znova.

Od jari a do jesene,
hravo múdros do hlavy seje.
Všetkým dáva vedomosti,
kadý túi po múdrosti.

Vea si nás nauila,
naša milá škola.
Pred vedou a uením
ešte nikto neunikol.

ijem krásny sen,
kde ruový je svet.
Škola je v om našou matkou,
skúškami prechádzam hladko.
Uenie je naším otcom,
prikladám mu dôraz so cou.
Kadý predmet je správny brat,
o vedomosti sa podelí rád.
Tabua je dobrou sestrou,
uite nás vdy pošle správnou cestou.
Škola je pre ma vekou šastnou hrou,
pretoe je presiaknutá múdrosou.